História a súčasnosť horolezectva vo Vysokých Tatrách

Horolezectvo vo Vysokých Tatrách sa začalo rozvíjať koncom 18. storočia, no najmä v 19. storočí, keď sa región stal predmetom záujmu dobrodruhov a vedcov. Jedným z nich bol aj anglický lekár Robert Townson, ktorý v roku 1793 v sprievode dvoch horských turistov vystúpil na Lomnický štít. Tento výstup sa často spomína ako jeden z prvých významných horolezeckých úspechov v Tatrách.

V roku 1873 vznikol vo Vysokých Tatrách Spolok horských vodcov. Postupne vznikali prvé horolezecké kluby, napr. Slovenský horolezecký spolok JAMES. Medzi významných horolezcov toho obdobia patrili napríklad Karol Englisch či Gyula Komarnicki.

Po druhej svetovej vojne nastal rýchly rozvoj horolezectva vďaka lepšiemu vybaveniu a rozvoju techník. Jedným z najvýznamnejších výstupov tohto obdobia bol v roku 1955 výstup severnou stenou na Malú Javorovú vežu, ktorá bola považovaná za jednu z najťažších ciest v Tatrách. Tento výstup ukázal, že tatranská horolezecká scéna je na úrovni svetového horolezectva.

V 70. a 80. rokoch sa tatranskí horolezci začali zúčastňovať na medzinárodných expedíciách do Himalájí a iných vysokých pohorí. Tatranskí horolezci ako Ivan Gálfy, Jozef Psotka a ďalší prispeli k výstupom na osemtisícovky, čím získali medzinárodné uznanie. Jozef Psotka, ktorý tragicky zahynul pri zostupe z Mount Everestu v roku 1984, sa stal jedným z prvých Slovákov, ktorí dosiahli vrchol tejto najvyššej hory sveta bez použitia kyslíka.

Medzi významné osobnosti slovenského horolezectva patrí aj Pavol Pochylý, známy aj ako „Tatranec,“ ktorý v 80. rokoch zdolal množstvo extrémnych tatranských ciest. Jeho prístup k horolezectvu, založený na minimalistickom vybavení a maximálnej fyzickej príprave, inšpiroval mnoho ďalších horolezcov.

Vysoké Tatry sú populárnou destináciou pre horolezcov z celého sveta. Nachádza sa tu množstvo ciest rôznych obtiažností. Liezť môžete prakticky na celom území parku okrem lokalít, ktoré sú uvedené v tejto vyhláške. K dispozícii je tiež mapa vyhradených miest pre horolezectvo a skialpinizmus v oblasti Tatranského národného parku.

Velický zub: Táto horolezecká cesta je vhodná aj pre začiatočníkov v tatranskom lezení. Je prehľadná a ľahko dostupná od Sliezskeho domu.
Anjelský hang v Mlynickej doline: Krásne miesto vzdialené chôdzou len hodinu a pol od Štrbského Plesa. Spomedzi dvanástich ciest je až osem vhodných pre začiatočníkov.

Človečina vedúca na hrebeň Popradských zubov: Táto trasa ponúka deväť lezeckých dĺžok a vyžaduje dobrú technickú zručnosť a fyzickú výdrž. Počas lezenia sa vám však naskytnú nádherné výhľady.
Žabí kôň: Je považovaný za jednu z legendárnych lezeckých trás vo Vysokých Tatrách, známu aj ako “horolezecká maturita”. Jej technická obtiažnosť a expozícia sú vhodné pre pokročilejších lezcov.

Vidlový hrebeň: Hrebeň, ktorý spája Lomnický štít s Kežmarským štítom, je technicky náročný. Táto trasa je jedna z najkrajších a najnáročnejších hrebeňových túr vo Vysokých Tatrách. Na Veľkej Vidlovej veži môžete vidieť pozostatok kríža, ktorý tam umiestnili počas natáčania kultového filmu Medená veža.
Severná stena Malého Kežmarského štítu: S výškou 900 metrov táto stena získala titul najvyššej vo Vysokých Tatrách. Aj vďaka tomu je lákadlom pre množstvo dobrodruhov, avšak na jej zdolanie už musíte mať značné skúsenosti.

Ak s horolezectvom ešte len začínate, aj vo Vysokých Tatrách sú k dispozícii rôzne kurzy a služby sprievodcov. Miestne horolezecké školy ponúkajú kurzy základov horolezectva, ako aj špecializované tréningy pre pokročilých lezcov. Horolezectvo vo Vysokých Tatrách je unikátnym zážitkom. Nezabudnuteľné výhľady, jednoduchšie i technicky náročné trasy a bohatá história robia z Tatier miesto, ktoré stojí za to preskúmať.